Tento týždeň zverejnila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v spolupráci s WHO svoju prvú globálnu správu o aspektoch bezpečnosti potravín v produktoch na báze buniek.
Cieľom správy je poskytnúť solídny vedecký základ pre začatie vytvárania regulačných rámcov a účinných systémov na zaistenie bezpečnosti alternatívnych proteínov.
Corinna Hawkesová, riaditeľka oddelenia potravinových systémov a bezpečnosti potravín FAO, uviedla: „FAO spolu s WHO podporuje svojich členov poskytovaním vedeckého poradenstva, ktoré môže byť užitočné pre príslušné orgány v oblasti bezpečnosti potravín ako základ pre riešenie rôznych otázok bezpečnosti potravín.“
Vo vyhlásení FAO uviedla: „Potraviny na báze buniek nie sú futuristické potraviny. Viac ako 100 spoločností/startupov už vyvíja potravinárske výrobky na báze buniek, ktoré sú pripravené na komercializáciu a čakajú na schválenie.“
V správe sa uvádza, že tieto stimulujúce inovácie v oblasti potravinových systémov sú reakciou na „obrovské potravinové výzvy“ súvisiace s tým, že svetová populácia dosiahne v roku 2050 9,8 miliardy.
Keďže niektoré potravinárske výrobky na báze buniek sú už v rôznych štádiách vývoja, správa uvádza, že je „dôležité objektívne posúdiť výhody, ktoré môžu priniesť, ako aj akékoľvek riziká, ktoré sú s nimi spojené – vrátane obáv o bezpečnosť a kvalitu potravín“.
Správa s názvom Aspekty bezpečnosti potravín z buniek obsahuje syntézu literatúry o relevantných terminologických otázkach, princípoch procesov výroby potravín z buniek, globálnej situácii v oblasti regulačných rámcov a prípadových štúdiách z Izraela, Kataru a Singapuru, „s cieľom zdôrazniť rôzne rozsahy, štruktúry a kontexty týkajúce sa ich regulačných rámcov pre potraviny z buniek“.
Publikácia obsahuje výsledky expertnej konzultácie vedenej FAO, ktorá sa konala v novembri minulého roka v Singapure, v rámci ktorej sa vykonala komplexná identifikácia rizík v oblasti bezpečnosti potravín – identifikácia rizík bola prvým krokom formálneho procesu hodnotenia rizík.
Identifikácia rizík zahŕňala štyri fázy procesu výroby potravín na báze buniek: získavanie buniek, rast a produkcia buniek, zber buniek a spracovanie potravín. Odborníci sa zhodli, že hoci mnohé riziká sú už dobre známe a existujú rovnako aj v konvenčne vyrábaných potravinách, pozornosť by sa mala zamerať na špecifické materiály, vstupy, zložky – vrátane potenciálnych alergénov – a zariadenia, ktoré sú pre výrobu potravín na báze buniek špecifickejšie.
Hoci FAO hovorí o „potravinách na báze buniek“, správa uznáva, že pojmy „kultivovaný“ a „kultivovaný“ sú tiež bežne používané pojmy v tomto odvetví. FAO nalieha na národné regulačné orgány, aby zaviedli jasný a konzistentný jazyk na zmiernenie nedorozumení, čo je pre označovanie kľúčové.
V správe sa uvádza, že k posudzovaniu bezpečnosti potravín na báze buniek je vhodný individuálny prístup, pretože hoci možno zovšeobecniť výrobný proces, každý produkt by mohol využívať rôzne zdroje buniek, nosiče alebo mikronosiče, zloženie kultivačných médií, kultivačné podmienky a návrhy reaktorov.
Taktiež sa v ňom uvádza, že vo väčšine krajín možno potraviny na báze buniek posudzovať v rámci existujúcich rámcov pre nové potraviny, pričom ako príklady uvádza singapurské zmeny v predpisoch o nových potravinách, ktoré zahŕňajú potraviny na báze buniek, a formálnu dohodu USA o označovaní a bezpečnostných požiadavkách na potraviny vyrobené z kultivovaných buniek hospodárskych zvierat a hydiny. Dodáva sa v ňom, že USDA uviedlo svoj zámer vypracovať predpisy o označovaní mäsových a hydinových výrobkov získaných zo živočíšnych buniek.
Podľa FAO „v súčasnosti existuje obmedzené množstvo informácií a údajov o aspektoch bezpečnosti potravín na báze buniek, ktoré by regulačným orgánom pomohli pri prijímaní informovaných rozhodnutí“.
V správe sa uvádza, že väčšie generovanie a zdieľanie údajov na globálnej úrovni je nevyhnutné na vytvorenie atmosféry otvorenosti a dôvery, aby sa umožnilo pozitívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Taktiež sa v nej uvádza, že medzinárodné spoločné úsilie by bolo prospešné pre rôzne príslušné orgány v oblasti bezpečnosti potravín, najmä tie v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ak by pri príprave akýchkoľvek potrebných regulačných opatrení uplatňovali prístup založený na dôkazoch.
Na záver sa uvádza, že okrem bezpečnosti potravín sú rovnako dôležité a možno ešte dôležitejšie aj iné oblasti, ako napríklad terminológia, regulačné rámce, nutričné aspekty, vnímanie a akceptácia spotrebiteľmi (vrátane chuti a cenovej dostupnosti), pokiaľ ide o zavedenie tejto technológie na trh.
Pre konzultáciu expertov, ktorá sa konala v Singapure od 1. do 4. novembra minulého roka, FAO vydala otvorenú globálnu výzvu pre expertov od 1. apríla do 15. júna 2022 s cieľom vytvoriť skupinu expertov s multidisciplinárnymi oblasťami odbornosti a skúseností.
Celkovo sa prihlásilo 138 expertov a nezávislá výberová komisia preskúmala a zoradila žiadosti na základe vopred stanovených kritérií – do užšieho výberu sa dostalo 33 uchádzačov. Z nich 26 vyplnilo a podpísalo formulár „Záväzok o mlčanlivosti a vyhlásenie o záujmoch“ a po vyhodnotení všetkých zverejnených záujmov boli kandidáti bez vnímaného konfliktu záujmov zaradení medzi expertov, zatiaľ čo kandidáti s relevantnými znalosťami v danej oblasti, ktorí by mohli byť vnímaní ako potenciálny konflikt záujmov, boli zaradení medzi odborníkov.
Odborníci technického panelu sú:
lAnil Kumar Anal, profesor, Ázijský technologický inštitút, Thajsko
William Chen, docent a riaditeľ oddelenia potravinárskej vedy a technológie, Technologická univerzita Nanyang, Singapur (zástupca predsedu)
Deepak Choudhury, vedúci vedec v oblasti biovýrobných technológií, Inštitút bioprocesných technológií, Agentúra pre vedu, technológiu a výskum, Singapur
lSghaier Chriki, docent, Institut Supérieur de l'Agriculture Rhône-Alpes, výskumník, Národný výskumný ústav pre poľnohospodárstvo, potraviny a životné prostredie, Francúzsko (podpredseda pracovnej skupiny)
lMarie-Pierre Ellies-Oury, odborný asistent, Institut National de la Recherche Agronomique et de L'Environnement a Bordeaux Sciences Agro, Francúzsko
lJeremiah Fasano, hlavný politický poradca, Úrad pre kontrolu potravín a liečiv Spojených štátov, USA (predseda)
lMukunda Goswami, hlavný vedec, Indická rada pre poľnohospodársky výskum, India
William Hallman, profesor a predseda, Rutgers University, USA
lGeoffrey Muriira Karau, riaditeľ pre zabezpečenie kvality a kontrolu, Úrad pre štandardy, Keňa
lMartín Alfredo Lema, biotechnológ, National University of Quilmes, Argentína (podpredseda)
Reza Ovissipour, odborný asistent, Virgínsky polytechnický inštitút a Štátna univerzita, USA
Christopher Simuntala, vedúci pracovník pre biologickú bezpečnosť, Národný úrad pre biologickú bezpečnosť, Zambia
lYongning Wu, hlavný vedec, Národné centrum pre hodnotenie rizík bezpečnosti potravín, Čína
Čas uverejnenia: 4. decembra 2024